História školy
Naša škola vznikla ako Učňovská škola v Bratislave na Schiffelovej ulici č. 9, dňa 1.septembra 1964. V tomto prvom školskom roku mala škola 47 tried a 1176 žiakov.
V školskom roku 1981/1982 sa škola presťahovala z priestorov zo Schiffelovej ulici č.9 do budovy bývalej základnej školy na Schiffelovej ulici č. 1, kde je dodnes, len ulica zmenila názov na Sklenárovu. Od 1.septembra 1982 sme sa stali Stredným odborným učilišťom obchodným, ktorého zriaďovateľom bolo generálne riaditeľstvo trustu podnikov OTEX, neskôr Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
26.júna 1997 bol našej škole udelený čestný názov Stredné odborné učilište obchodné Samuela Jurkoviča, ktorý má dodnes.
1.júla 2001 sa stal našim zriaďovateľom Krajský úrad v Bratislave.
Stredné odborné učilište obchodné opäť zmenilo zriaďovateľa a od 1.júla 2002 patrí pod Vyšší územný celok – Bratislavský samosprávny kraj.
Od roku 2009 sa škola pýši novým názvom Stredná odborná škola obchodu a služieb Samuela Jurkoviča. V tomto roku k svojmu výročiu škola dostala nové okná, ktoré školu nielen tepelne izolujú, ale dali jej aj krajší – svetlejší vzhľad.
Doteraz škola vychovala takmer 20 000 absolventov, ktorí našli uplatnenie v oblasti obchodu v Bratislave i v ostatných častiach Slovenska. Mnohí z nich sa stali živnostníkmi a vlastnia vlastné predajne. Vždy nás poteší, keď sa naši bývalí absolventi k nám hlásia, pochvália sa nám nielen so svojou rodinkou, ale aj pracovnými úspechmi.
minulosť prítomnosť
SAMUEL JURKOVIČ - priekopník slovenského družstevníctva
Samuel Jurkovič sa narodil 9. februára 1796 na Brezovej. Študoval na lýceách v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Napriek snahe rodičov a príbuzných, ktorí chceli mať z neho poľnohospodárskeho, resp. hospodárskeho odborníka, neskôr lekára, rozhodol sa byť kňazom. Pred prijatím na Evanjelické lýceum v Bratislave však prijal v roku 1817 miesto učiteľa v Novom meste nad Váhom, aby si finančne zabezpečil začiatky svojho štúdia. Po dvoch rokoch sa tu oženil s Katarínou Fialovou /narodilo sa im 6 detí/ a na štúdiá do Bratislavy neodišiel, zostal učiteľom na miestnej evanjelickej škole. K učiteľskej práci pristupoval veľmi svedomito, v nej našiel svoje najvnútornejšie uspokojenie a náplň života. Nedostatok učebníc a úplná absencia učebníc pre niektoré predmety mu sťažovali prácu. Preto začal písať učebné pomôcky, metodické príručky, základné učebnice, organizoval učiteľské porady pre široké okolie. Založil Spolok slovenských učiteľov, zakladal knižnice a nedeľné školy. Aktívne pôsobil na kultúrny rozvoj a vzdelávanie nielen detí, ale aj dospelých. Pre široké okolie sa stal známou osobnosťou v školskom a verejnom živote a predovšetkým zapáleným národovcom, čo ho doviedlo k úzkej spolupráci so študentmi Slovenského evanjelického lýcea v Bratislave – mladými štúrovcami. Stýkal sa so všetkými významnými osobnosťami národného hnutia
19. storočia – Ľudovítom Štúrom, Jánom Franciscim, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Jánom Kalinčiakom a inými.
Po pätnásťročnom pobyte v Novom Meste nad Váhom dostal pozvanie za učiteľa evanjelickej cirkvi v Sobotišti. Jeho najvýznamnejším počinom s mimoriadnym dosahom bolo založenie Spolku gazdovského v Sobotišti v roku 1845 – prvého úverového družstva na európskom kontinente. Spolok gazdovský prijímal vklady od svojich členov, drobných hospodárov a remeselníkov a poskytoval im lacné úvery. Chránil ich tak pred úžerníkmi a exekútormi a podporoval racionálne hospodárenie. S. Jurkovič založil spolok, ktorý mal znaky moderného peňažného družstva, celkom samostatne a nezávisle od domácich alebo zahraničných vzorov.
V júni 1845 sa S. Jurkovič presťahoval zo Sobotišťa na rodnú Brezovú, kde pôsobil ako notár.
Zomrel v roku 1873 vo svojom rodnom meste Brezová.